Šiesteho januára je sviatok Troch kráľov, ktorým sa končí obdobie Vianoc. Podľa Biblie navštívili v Betleheme malého Ježiša traja mudrci z Východu a obdarovali ho vzácnymi darmi: zlatom, kadidlom a myrhou. Melichara, Gašpara a Baltazára k nemu doviedla hviezda žiariaca na oblohe.
Tento významný deň je odvtedy spájaný s rôznymi ľudovými zvykmi a tradíciami, ktoré sa zachovali dodnes. Niektoré z nich a ich význam vám pripomenieme.
Na sviatok Troch kráľov sa dievčatá majú pred východom slnka umyť v snehu, aby boli krásne a mali belostnú pleť po celý rok. Dvory sa posypú ovsom, aby bola dobrá úroda. Kto chcel mať pevné zdravie sa okúpe v ľadovej vode v potoku.
V tento deň sa svätí voda a krieda, ktorou sa pre požehnanie kropia domy a popisujú dvere. Svätená voda sa tiež dáva piť deťom aj hospodárskym zvieratám, aby ich ochránila pred chorobami. Posvätenou kriedou sa kreslia kruhy, ktoré zabraňujú vstupou temných síl.
Procesia malých koledníkov prezlečených za Troch kráľov navštevuje domácnosti a spieva koledy, ktoré majú privolať šťastie, zdravie a blahobyt. Nad dvere napíšu písmená G + M + B a príslušný rok. Písmená označujú prvé písmená mien Troch kráľov, ako aj prvé písmená z latinskej vety “Christus mansionem benedicat”, čo znamená “Kristus nech žehná tento dom”.
Trojkráľový večer je časom predpovedania budúcnosti. Jednou z tradícií je pripravenie siedmych hrnčekov, ktorými sa priklopí hrebeň, peniaz, figúrka dieťaťa, prsteň, látka, chleba a uhlie. Prítomní si zvolia hrnček a odklopia ho, predmet pod ním predstavuje, čo ich v tomto roku čaká. Peniaz znamená bohatstvo, hrebeň nedostatok, látka cestovanie, prsteň svadbu, figúrka narodenie dieťaťa, chleba hojnosť a uhlie chorobu či smrť.
Sviatok Troch kráľov je oficiálne posledným vianočným dňom, do polnoci sa majú zjesť všetky novoročné jedlá. Potom nastávajú fašiangy, obdobie zábav a hodovania, ktoré trvá do polnoci pred Popolcovou stredou. Ňou začína 40-dňový pôst až do Veľkého piatku, ktorý je začiatkom Veľkonočných sviatkov.
Zdroj: AZ PROPERTY